Bezpečie v škole i doma je témou, ktorá sa netýka iba fyzických ohrození ako pád, úraz, alebo iné podobné situácie. Dôležitou súčasťou konceptu bezpečia a bezpečnej školy je aj psychologické bezpečie. Vieme ho zabezpečiť vtedy, ak poznáme senzorické aj sociálne potreby detí, ak rozumieme čo sa v nich deje. Deti nemajú inú možnosť, ako nám to signalizovať, iba svojím správaním. Nadväzujeme na prvú časť nášho praktického článku z dielne rodičov v OZ HANS.
Zmyslové preťaženie
Náhle zmeny alebo iné podnety či podmienky fungovania môžu priniesť afektívnu reakciu. Tieto situácie sú známe v odbornej literatúre ako autistický meltdown, dieťa ich nedokáže ovládať a nie je správne ho za ne trestať. Treba sa oňho v tejto situácii postarať, dbať o bezpečnosť jeho aj okolia, neskôr ho nechať si oddýchnuť, prípadne zavolať domov, aby mohlo odísť. Za vzniknutým afektom je vždy oveľa viac než daná konkrétna situácia. Dieťa, ktoré sa potýka od rána s hlukom, tlačenicou v autobuse, krikom spolužiakov, pachmi, nepríjemnými pocitmi, možno zareaguje na to, že mu spolužiak drgol do lavice, presunul mu písanku, ktorú on potrebuje mať na určitom mieste alebo do neho nechtiac narazil. Dôležité je nebrať afekty dieťaťa ako výchovný problém, všetko riešiť v kľude, pokoji, prihovárať sa tichým hlasom. Výskyt afektov v škole je často prejavom toho, že dieťa je preťažené, zahnané do kúta.
Potreba štruktúry a systému
Je veľmi špecifickou potrebou, ktorá sa ale tiež vyskytuje v rôznej miere. Naše deti sa cítia bezpečnejšie v situáciách, ktoré poznajú, nové situácie im prinášajú veľké množstvo kombinácií ktoré musia zvážiť a nie vždy vedia vybrať tú správnu reakciu. Veľmi často nevedia, ako majú reagovať, čo a ako povedať, ako vyhodnotiť situáciu, nie preto, že by tomu nerozumeli, ale preto, že existuje príliš veľa správnych možností. Pre mnohé z nich je v nemennosti, pravidelnosti a opakovaní určitá istota, že budú schopné reagovať správne, vhodne. Naopak, u niektorých môžeme vnímať stres a odmietanie zoznamov úloh alebo štruktúry ako takej, pretože v nich vyvoláva pocit nemožnosti zvládnuť požiadavky okolia. Vtedy je potrebné ísť krok za krokom a dávať iba jednu požiadavku za druhou, nie viacero naraz.
Na zmeny je potrebné dieťa vopred pripraviť.
Či už je to chýbanie učiteľa, zmena učebne alebo exkurzia. Pomôže komunikačný zošit, mapka s učebňami. V prípade školy v prírode máme pozitívnu skúsenosť napríklad s tým, keď rodičia išli so žiakom vopred na miesto konania, všetko mu poukazovali, napokon dostal pochvalu za správanie.
Obrovskou zmenou môže byť postup do ďalšieho ročníka. Ten prináša so sebou mnohé zmeny, napríklad zmena triedy(učebne), triedneho učiteľa, nový rozvrh, noví spolužiaci. To je náročné aj pre deti bez problémov v sociálnej oblasti. Z našich skúseností možnosť stretnúť sa s novým triednym učiteľom vopred, na konci prázdnin, vidieť novú triedu, vedieť, že bude sedieť na svojom pôvodnom mieste v lavici, to všetko pomôže našim deťom ľahšie zvládnuť túto ťažkú situáciu. Môžu mať tiež problém so zapamätaním si mien spolužiakov, preto vo vyšších ročníkoch by niektorým pomohli napríklad menovky.
Komunikácia a zadávanie úloh
Štruktúru je potrebné dodržiavať aj v komunikácii a zadávaní úloh – nás často ani nenapadne, čo v našej reči a vyjadrovaní je málo konkrétne alebo nepresné, naše deti sú na to výborné lakmusové papieriky. Ak dajú na Vašu otázku nezmyselnú odpoveď, je dobré sa zamyslieť, či mala naozaj iba jeden možný význam. Málo štruktúrované otázky, neprehľadné inštrukcie a učivo bez vizuálneho znázornenia alebo jasnej súvislosti s predmetom ( napríklad úloha na kombinácie oblečenia panáčikov ako základ pre kombinatoriku- dieťa s AS nerozumie ako súvisia panáčikova a obliekanie s matematikou) spôsobujú tiež zmätok ich vnímaní. Dlhý zoznam príkladov môže dieťa paralyzovať skôr, než sa pustí do ich riešenia. Preto pri neporozumení je dôležité sa podrobne pýtať, ako dieťa otázke porozumelo.
Naše deti majú napriek nadpriemernému intelektu tiež veľmi často problém s abstraktným (obrazným) vyjadrovaním, pochopením metafory, irónie, sarkazmu a vtipu. Doslovné chápanie vedie k častým problémom v komunikácii so spolužiakmi – spolužiak povie že by si na jeho mieste odrezal hlavu a dieťa s AS to rieši úplne vážne a premýšľa, ako to má urobiť…
Aj preto je potrebné veľké množstvo empatie a komunikácie, ktoré pomôže vyjasňovať nedorozumenia spôsobené rozmanitým vnímaním sveta.
Rodičia z OZ HANS
Slovenčina 
English (UK)