Pod maskou Aspergerovho syndrómu: dialóg s Anthonym Hopkinsom

Drahý Anthony,

práve ťa sledujem v spätnom vysielaní, kde znova hviezdiš. Film Otec. Naoko jednoduchý názov nesie v sebe neuveriteľnú hĺbku, ktorá by sa dala rozpísať na nekonečné množstvo strán. No iné som chcela. Viem, že patríš do „rodiny“ – rodiny ľudí s Aspergerovým syndrómom. Pre mnohých moderná diagnóza, no ona tu bola VŽDY. Len nemala názov, nedala sa uchopiť. Visela vo vzduchu ako pavučina, ktorá sa nedala zmiesť ani tou najväčšou metlou. Trápila a trápi mnohých ľudí, vrátane mňa.

Možno na to nevyzeráme. Možno na to nevyzerá ani Anthony. Ale vo vnútri zvádzame boj. Sme navždy zamotaní v tej pavučine ako muchy a je len na ostatných, ako dlho v nej zostaneme. Anthony sa v tej pavučine motá dodnes. Až v 70 rokoch pochopil, prečo sa z nej ako tá mucha nikdy nevymotá. Vtedy mu spomínaný syndróm bol diagnostikovaný. No napriek tomu je to úžasný herec a určite aj úžasný človek, keď poskytuje domov toľkým mačkám – stačí zablúdiť na jeho Instagram.

A presne to isté si želám, aby sa vravelo aj o ostatných ľuďoch s AS. Že napriek tomu, že sme „iní“, tiež môžme byť úžasní – umelci, priatelia, partneri, milenci, rodičia, súrodenci. No existuje aj úplný protipól: že nám nič nie je, že len blafujeme, sme precitlivení a schovávame sa za diagnózu. Keby som chytila zlatú rybku, moje jediné želanie by bolo, aby som výraz Aspergerov syndróm nemusela nikdy skloňovať v súvislosti so svojim menom.

No aj vďaka Anthonymu sa snažím hrať s kartami, aké mám. Na každej svojej karte vidím iný kúsok svojho života – ťažké skúsenosti, pobyty v nemocnici, zdravotné komplikácie. Sedím oproti Anthonymu a hráme partiu. Nechcem, aby niekto z nás vyhral. Iba si navzájom ukazujeme svoje karty. Nesúdime, iba pozorujeme, zamýšľame sa, s citom a pochopením.

Presne takto by sa na nás mali pozerať aj neurotypickí ľudia. Najradšej by sme sa často skrývali pod maskou – väčšinou ju nosíme v podobe rezervovaného výrazu. No ak nám ju zložíte, zistíte, že sme rovnakí ako vy, len pre stromy nevidíme les. A je len na vás – neurotypikoch, či uvidíte našu pridanú hodnotu.

Katarína Sélešiová

en_GBEnglish (UK)