Tento týždeň bol deň povedomia o autizme, no väčšina ľudí si autizmus vykladá len ako nejakú sezónnu nádchu. Respektíve, keď sa povie slovo *autizmus*, väčšina ľudí si predstaví človeka, na ktorom to je vidno…
Nikto si však neuvedomuje, že autistov je naozaj široké spektrum a ako píšu v jednom článku – „je najneviditeľnejší z neviditeľných“.
Presne tak to (bohužiaľ) je.
Prevláda tu neuveriteľná stigma a predpotopné názory typu: „Aspergerov syndróm je novodobý výmysel.“ A podobné nezmysly.
Zabudlo sa na Einsteina? Sklodowsku? Veď aj oni „sem“ patrili, konkrétne mali Aspergerov syndróm.
Akurát teraz by sa im možno ľahšie žilo, keby dostali na mnohé svoje ťažkosti odpovede…
Schválne som napísala slovo *možno*.
Možno by okolie pochopilo. Možno by uverilo. To bohužiaľ v dnešnej spoločnosti nie je záruka. A tak sa svetom potáca x y nešťastných ľudí, ktorí potrebujú IBA podporu a pochopenie.
To by si však ich okolie muselo najprv uvedomiť, aké ťažké je napríklad obliecť sa. Vybrať si vôbec nejaké oblečenie zo skrine a doslova obliecť doň svoje vyčerpané telo. A ak je to nejaký materiál, ktorý prekáža, dokáže im to pokaziť kompletne celý deň.
Nie, to nie je rozmaznanosť, to je odlišný nervový systém.
O umývaní zubov radšej pomlčím. Za čistú bielu farbu vďačím skôr genóm, ako zubnej paste…
Nie, nie je to lenivosť, je to citlivosť na materiály.
Verili by ste, že aj taká banálna vec, ako štetinky na zubnej kefke, dokážu vyvolať reálnu, úplne nefalšovanú husiu kožu?
Mohla by som pokračovať ďalej a čítali by ste to dlhšie, než je mesiac povedomia o autizme…
Najviac som nešťastná z toho, ako si neurotyp neuvedomuje, čo napríklad taký Aspík musí preskákať, kým sa dostane napríklad do obchodu.
Tak poďme po poriadku.
Najprv musí prísť odvaha. No gro toho celého procesu- schválne píšem proces -, je odhodlanie vôbec niekam ísť.
A keď nás už okolie vonku uvidí, často si Asperger, či Aspergerka môžu vyslúžiť „povzbudivé“ vety typu: „Fíha, kam si sa taká vyfintená/ý vybral/a?“
No do potravín, kam inam!
To len naša schopnosť maskovať je silnejšia, než vaša empatia.
A keď sa s takýmito poznámkami stretávajú čoraz častejšie, prídu aj dni, kedy nie je sila vôbec na nič, ale vytiahne ich napríklad mama von… Takých, akí sú vo svojej prirodzenosti. Vyčerpaní.
„Ale aspoň, že dýchaš ten čerstvý vzduch!“
A čo napríklad také to klasické, bežné užívanie si života?
Zatiaľ čo ostatní napríklad v lete chodia kade-tade, oni spoza závesu doma, priam až sťa upíri, pozerajú na svet vonku…
Nie, nie preto že by von nikdy nechceli. To preto, lebo kedysi chceli. Ale ľudia im ublížili.
Doslova ako zvery vycítili naše slabiny a vyžrali z nás posledné kúsky síl a viery, že aj my môžeme.
Keď budete niekedy pochybovať o tom, či si téma autizmus naozaj vyžaduje toľko pozornosti, možno vám postačí fakt, že detí s autizmom sa rodí čoraz viac.
Pre tých, ktorí majú okrem rozumu aj srdce, zasa pre zmenu postačí fakt, že VŠETCI SME ĽUDIA.
A ľudia by ľuďmi mali byť…
Slovenčina 
English (UK)