„Šťastné a veselé“ bez návodu

Kto náhodou prehliadol možnosť kúpiť si dokonalú vianočnú výzdobu už v októbri a nevšimol si rozsvietený stromček v susedovom okne, toho určite neobišli reklamy na perfektné darčeky, pozvánky na vianočné trhy či vianočné besiedky v škole, na ktorých „musia“ vystupovať všetky deti. Obdobie Adventu a Vianoc je náročné emocionálne a vzťahovo pre všetkých. Množstvo zmien v programe, v prostredí a tlak nevypovedaných očakávaní a emócií zachytávajú najmä deti, ktoré nie sú zaujaté prehlušujúcimi povinnosťami. Tie vysoko citlivé určite niekoľko násobne. Možností je nekonečné množstvo, pretože aj keď niektoré aspekty môže dieťa či dospelý milovať práve pre ich nevšednosť, iné mu môžu výrazne prekážať.  Prinášame niekoľko inšpirácií a vhľadov na viac pohody, pokoja a menej tlaku.

Obdobie pred Vianocami a senzorická záťaž

Množstvo ľudí, vôní, svetiel, zvukov a všemožných podnetov na adventných trhoch môže byť pre naše deti obrovská senzorická záťaž. Je potrebné s tým počítať a zvážiť, či nám to skutočne stojí za ten zážitok. Tiež je možné zvoliť málo frekventovaný čas počas denného svetla, ísť na námestie pešo a dopriať takouto formou oddych nervovej sústave. Všetky možnosti pohybu na čerstvom vzduchu a v prírode sú najviac, čo môžete pre deti aj pre seba urobiť počas sviatkov a prázdnin. Možno sa vám ich podarí jemne využiť práve na to, aby si dieťa pobyt vonku obľúbilo a stal sa pravidelnou súčasťou vašej rutiny.

Uznajme, že množstvo vôní, chutí, zvukov, svetiel, vypovedaných i nevypovedaných očakávaní je emočne náročné zvládnuť. Zníženie senzorickej záťaže je prvá voľba. Niektoré deti možno potrebujú zostať doma a nechodiť do školy ani na iné krásne, ale neobvyklé podujatia.

Pod stromčekom bez blikajúcich svetiel a ozdôb hýriacich všetkými farbami si deti môžu nájsť rovnako skvelé darčeky.

Niektoré deti sa boja zabalených darčekov, stresuje ich tajomstvo, neistota a prekvapenie. Ak dostanú očakávanú vec povedzme aj nezabalenú, môže to prispieť k ich pohode. Niektoré z nich preťažuje aj samotná neistota z očakávania, takže potrebujú vedieť, čo presne dostanú. Aj dostať možnosť otvoriť si darčeky ešte pred večerou. Urobte si Vianoce podľa seba.

Rodina a očakávania

Špeciálne stretnutia členov rodín, ktorých dieťa nevída často, sú emocionálne náročné pre všetkých a pre naše deti o to viac. Skúste s dieťaťom modelovať vopred danú situáciu: Pôjdeme tam a tam, bude tam ten a ten, budeme tam takto dlho, o toľkej pôjdeme domov. Ponúknite mu tiež možnosti, čo môže počas návštevy robiť. Vezmite mu známe hračky so sebou. Počítajte s tým, že dieťa sa môže napriek snahe všetkých cítiť zle. Odísť skôr je v poriadku. prekračovať hranice dieťaťa a jeho senzorických potrieb nie je.

Je dobré myslieť aj na sklamanú starú mamu, ktorá sa tešila na vnuka. Aj keď si po chvíli zobral kľúče od auta a zvyšok návštevy strávil sám v bezpečí malého priestoru s knihou či mobilom. Objasniť jej naše predstavy vopred, pripraviť ju na možné sklamanie s uistením o našej láske napriek iným spôsobom vnímania, môže byť rovnako užitočné pre ňu ako pre dieťa. Buďte struční, no láskaví a nedajte sa zatiahnuť do príliš veľkej diskusie. Máme to jednoducho takto a toto nám pomôže, aby sme sa všetci cítili dobre.

Množstvo a rôznorodosť jedál je často prameňom nepohody a tlaku. Vianočná večera zložená z obvyklej pizze alebo hranoliek s kečupom môže byť v očiach našich detí úžasne štedrá, čarovná a zároveň bezpečná a prijímajúca.

Tajomstvo je zdroj radosti aj napätia

Niektoré deti sa desia čertov a anjelov, masiek vo všeobecnosti. Treba počítať s tým, že pre dieťa to môže byť náročné. Množstvo radostných a emočne silných zážitkov však môže byť rovnako zdrojom preťaženia a stresovej reakcie. Nezľaknime sa neobvyklých reakcií a v pokoji ich zvládnime a vysvetlime. Naše dieťa potrebuje pokojného rodiča, nie ďalšiu nálož našich emócií.

Vianočné rozprávky sú často plné strachu a tajomna. Naše deti môžu na ne citlivo reagovať. Je dobré klásť si otázku, či pozeranie Popolušky je moja potreba alebo je to potreba dieťaťa. Rozprávku si môže dospelý pustiť aj sám. Dieťa nemusí tešiť to isté, čo mňa.

Zapnime si radar na nevyslovené očakávania na správanie dieťaťa. V návale radosti zo stretnutia s blízkymi zabúdame na hranice detí pri kontakte s inými. Ak si dieťa nechce sadnúť Mikulášovi na kolená alebo sa nechce objímať s príbuznými, ktorých nevidelo celý rok, je potrebné akceptovať tieto hranice a neprekračovať ich. Možno s tým máme ťažkosti preto, lebo tie naše nikto nerešpektoval. Pretrhnime líniu šírenia traumy a doprajme svojmu dieťaťu to, čo sme sami nemali.Podporu dospelého, ktorý vie, že aj hranice detí je potrebné rešpektovať.

Každá rodina si potrebuje pretlmočiť podľa seba spojitosť medzi dianím vo vonkajšom svete a skutočným odkazom Vianoc a prijatia dieťaťa, ktoré prišlo zmeniť svet. Komerčná podoba týchto sviatkov často nemá veľa spoločné s prepojením na naše korene, detstvo, čarovnosť a magickosť tajomstva. Je len na nás, do akej miery si chceme nechať vstúpiť do života tlak na dokonalosť, tlak „špeciálnych“ aktivít, prehnané nároky na preplnený vianočný stôl a poličky bez zrnka prachu. Krásne, pokojné a rešpektujúce Vianoce.

Stanka Vrbická podľa podcastu Deti bez návodu a Vianoce

sk_SKSlovenčina