Hlavou mi znejú slová našej obľúbenej piesne od Elánu:
„Nechválim sa, myslím si, že nemám s čím…“
Bol to krásny rok. Intenzívny. Život s našimi deťmi je neustála jazda na divokej horskej dráhe. Navyše so zaviazanými očami, takže človek netuší, či bude práve stúpať, alebo o sekundu spadne až na zem. Netvrdím, že sa na to dá zvyknúť. Osobne však vnímam množstvo darov, ktoré mi život v neurodivergentnej rodine a komunite ponúka. Sú to stretnutia s rodičmi, samotnými Aspergermi a širokým spektrom ľudí, ktorí chcú chápať túto fascinujúcu odlišnosť.
„Deväťdesiatdeväť chlapov som však pretlačil…“
V roku 2025 sme sa ako komunita rodičov pod záštitou o.z. HANS v knižnici na Fončorde stretli päťkrát. Niektorí prišli raz, iných som mala tú vzácnu česť spoznať bližšie, počúvať ich príbehy opakovane a zahĺbiť sa do ich sveta. Srdečne ďakujem za túto jedinečnú možnosť a veľmi si želám zdieľať s vami podporu a porozumenie aj v budúcnosti. Veľkou pomocou boli, samozrejme, skvelí hostia i celý tím knižnice VKMK v Banskej Bystrici. Bez nich by sa môj sen o pravidelných stretnutiach rodín s Aspergerovým syndrómom nemohol zrealizovať. Projekt ambasádorov komunitnej podpory, podporený z prostriedkov EÚ v programe CERV cez Nadáciu Pontis realizuje o.z. HANS už druhý rok.
„Zostali sme so všetkými navždy priatelia…“
Ženy a kvety – to je božská kombinácia. V komunite matiek detí s AS sme si dopriali dva prekrásne výlety do arboréta vo Zvolene. Sedeli sme na deke medzi rozkvitnutými ružami a prechádzali sa pri hľadaní rododendronov. A tej kávy, čo sme spolu popili! Aj na Urpín ste ma zobrali – ďalší splnený sen.
Stala sa z nás komunita. Pomáhame si, radíme sa, zdieľame. Podporujeme sa a hľadáme nové riešenia či možnosti. Vieme o sebe, a to nás robí silnejšími. Nie sme v tom sami. Rozumieme si, keď sa stretneme v potravinách aj na športových podujatiach.

„Nezaškodí občas dať aj dostať do tela…“
Spomeniem aj niekoľko možno drobných, ale o to významnejších úspechov v škole, ktorú navštevuje náš syn. Aktuálne je v piatom ročníku. Mnohí rodičia skôr či neskôr zažijú ten beznádejný pocit straty poslednej štipky ilúzie, že by školský systém mohol aspoň trošičku chápať naše deti. Nie, nemôže. Mne trvalo štyri roky, kým som to prijala.
„V miestnosti je také ticho ako v kostole / Už mám hánky pritlačené takmer na stole…“
Rozhodli sme sa pre opustenie školského systému. Už sme boli ohlásení na inej kmeňovej škole ako budúci domškoláci. Môžete sa však tešiť na článok o tom, ako sme sa nakoniec domškolákmi nestali. V septembri sa stali dva zázraky.
Na plenárnom ZRPŠ oznámila pani výchovná poradkyňa všetkým rodičom, že v školskom poriadku pribudlo pravidlo o udeľovaní výchovných opatrení pri deťoch s autizmom. Po novom sa každý takýto návrh musí vopred konzultovať s CPP. Sto ráz hurá! Malilinký mikrokrôčik von zo stredoveku v školstve. Už len to dostať z tejto jednej školy na všetky ostatné.
Druhý zázrak zažívame dodnes – syn je v škole šťastný. Má tím skutočne skvelých učiteľov, ktorí sú odvážni, profesionálni a otvorení inakosti. Sú ochotní urobiť ten povestný krok navyše smerom k dieťaťu. Ďakujem.
„Toto nie je obyčajný zápas / Chcel som iba vyzvať stého chlapa…“
Veľmi intenzívne spolupracujem s CPP. Informujem ich o tom, ako úspešne (či menej zdarne) škola dodržiava podporné opatrenia, s akými výzvami syn bojuje a čo riešime ako rodina. Je pre mňa dôležité, aby odborníci rozumeli šírke, hĺbke a všetkým rozmerom, ktoré život s Aspergerovým syndrómom prináša. Ťahám ich priamo do školy na stretnutia, lebo inklúzia nekončí vypracovaním papiera. Je to nekončiaci proces komunikácie.

„Zápasíme celú noc aj vo dne / Zatiaľ je to stále nerozhodné…“
OZ HANS rozširuje spoluprácu s Národným inštitútom pre vzdelávanie a mládež (NIVaM) a diskutujeme o príprave vzdelávacích programov pre učiteľov. Zrejme nepôjde o „10 overených rád, ktoré zaručene fungujú“ 😊. Pôjde skôr o príklady z praxe učiteľov i rodičov o tom, čo skutočne pomáha a čo, naopak, vedie k tomu, že deti s AS zo systému vypadávajú.
„Posilnený cesnakom a pivom / Oproti mne posadil sa Život…“
Teším sa na všetky ďalšie stretnutia, príbehy, drobné víťazstvá aj nečakané objavy. Verím, že nás každý z nich posunie k o kúsok väčšej citlivosti, vnímavosti a k hlbšej láskavosti – k sebe aj k našim deťom.
Život s Aspergerom nás niekedy skúša, niekedy nás chce unaviť, ale práve vďaka našej komunite a vzájomnej podpore vieme, že na tej horskej dráhe nesedíme sami. A to je tá najväčšia sila.
„Chce ma zlomiť, ale to sa, chce ma zlomiť, ale to sa… Chce ma zlomiť, ale to sa mýli! Môj život!“
S láskou
Stanka Vrbická
ambasádorka pre banskobystrický kraj

Spolufinancovaný Európskou úniou prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie
a kultúru. z projektu č. 101184844, ImpactAS 2 – Impact Acceleration of Slovak CSOs 2 (ImpactAS II,) výzva
CERV-2024-CITIZENS-VALUES).
Spolufinancované Európskou úniou. Vyjadrené názory a stanoviská sú názormi a stanoviskami autora/-ov a ne-
musia nevyhnutne odrážať názory Európskej únie alebo Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru
(EACEA). Európska únia ani Európska výkonná agentúra pre vzdelávanie a kultúru za ne nezodpovedajú.

